Budapešť

Jedno krásne miesto, ktoré určite treba vidiet, spadla mi sanka hned pri príchode a doteraz som sa este po tyzdni nespamatala. Pre mna jako fanatického citatela historickych romanov, aj tych nasich slovenskych, aj z cias Uhorska, Rakusko-Uhorska, co poznam pribehy a legendy o rodoch Hunyadi, Andrassy, Esterhahy, Rakokczi a inych je pre mna proste raj . Teraz si dame trocha historie:

K prvemu osidleniu uzemia Madarska doslo pred tisicimi rokmi, prvými ludmi co sa tu usadili boli Kelti. Ich era nebola dlhá, v roku 35 pred nasim letopoctom do regionu pritiahli Rimania a uz koncom 1 storocia nasho letopoctu sa im podarilo Keltov vytlačit. Ked sem pociatkom 5 st. prenikol behom svojho tazenia Europou hunsky vladca Atilla /406-453n.l./ opustili Rimania hlavne město svojej provincie Pannonia, Aquincum a uvolnili prostor dalsiemu kočovnému kmenu – Madarom.

Presny povod Madarov nie je znamy, predpoklada sa však, ze pochadzaju z oblasti medzi riekou Volgou a pohorím Ural, v dnesnom Rusku. Podla overenych historickych zdrojov překročilo koncom 9. Storocia sedem maďarských kmenov vedených králom Arpádom / zhruba 850-907 n.l./ hranice dnesneho Madarska. Uz po troch generaciách sa podarilo královskej dynastii Arpadovcov spojit sa prostredníctvom vnuka Istvana / Stefana/ 975-1038 s papezom a zalozit Uhorske kralovstvo.

V roku 1241 ale nove kralovstvo utrpelo svoju prvu porazku v bitke proti Mongolom. Potom, čo Mongoli vyplienili města Pest a Óbudu/ stary Budin/ vybudovali Madari v Budine prve opevnenie. V nasledujucich 250 rokoch panoval viacmenej klud a mier, a za krála Matyasa Korvína/1443-1490/ zazilo Uhorsko obdobie rozkvetu svojej stredovekej mocnosti. Po jeho smrti dochadzalo v dosledku sarvatok medzi slachtou k oslabeniu pozicie celeho státu a z juhu naviac sucasne silila hrozba Osmanskej rise.

Dna 29.8.1526 narazila při malej obci Moháč pestra a nesuroda uhorska armáda na Turkov. Behom dvoch hodin bol uhorsky stát mŕtvy, jeho armáda rozmetaná a hlavne mesto vydané utocnikom napospas. Skoro nato Turci obsadili Budín a zostali v nom celych 150 rokov, pokial v roku 1683 Habsburgovia nezastavili ich pochod na Vieden a o 3 roky Budin v roku 1686 celkom osvobodili.

Zem tym slobodu neziskala, iba sa pre zmenu ocitla pod nadvladou Habsburgov. V roku 1703 postavil Sedmihradsky kniha Frantisek Rakoczi II / 1676-1735/ armadu proti Rakusku , jej povstanie bolo však po 8 rokoch potlačené. Muselo uplynut dalších 140 rokov, kym v roku 1848 vzplanulo dalsie povstanie. Rebelia bola kruto potlacená, ale napriek tomu bola habsburska risa natolko oslabená, že musela akceptovat takzvanu dvojitu monarchiu – Rakusko-Uhorsko. V nasledujucich desatrociach zazila Budapest nový rozmach, ale ten však ukoncila prva svetova vojna.

V I. Světověj vojne sa pridalo Madarsko na stranu Nemecka a to s katastrofálnými dosledkami. Na konci vojny stratilo Madarsko tretinu uzemia – územie Sedmohradska / Transylvanie/ ziskalo Rumunsko. Pocas II. Světověj vojny to urobili tiez, ze sa priklonili na stranu Nemecka, tiez s hroznými nasledkami, statisice Madarov zomreli v boji alebo v koncentracnych taboroch. Ked Miklos Horthy/1868-1957/ v roku 1944 pozadoval zastavenie bojov, napochodoval sem Hitler , v roku 1945 Budapest dobila sovietska armáda, a ako inak, zase osloboditelia boli iba novi okupanti.

Najvyraznejsimi osobnostmi uhorskej historie su kral Istvan /Stefan/ 975-1038/ a Matyas Corvinus/1443-1490/. Stefan, prvy kral Uhorska staval hrady a siril v zemi křesťanstvo, Matyas zase podporoval rozvoj renesancie a vdaka mudrej politike a vojenskym vitazstvam dokazal vytvořit zo země velmoc. Revolucionar Frantisek Rakoczi II / 1676-1735/ viedol prve povstanie proti Habsburgom. Druhemu povstaniu o 150rokov neskor /1802-1849/ velil Lajos Kosuth. Podporu ziskal aj u spisovatela Sandora Petofiho/1823-1849/ ktory v bojoch aj zahynul a u Istvana Szechenyih, ktorý je najvacsim maďarským narodným hrdinom. /1791-1860/ Stal sa ludovym hrdinom, ked prepisal vacsinu svojho majetku na chudobných polnohospodarov, zasadil sa o zrusenie nevolnictva, financoval prve železnice, zaviedol chov užitkových zvierat, ale aj splachovanie na toaletách, zalozil Madarsku akademiu vied, a hlavne sa zasluzil o stavbu Retazoveho mostu, ktorý je z jeho diel najslavnejsi. Po nom sme sa presli, na Budinskej strane zacina pod Hradnym vrchom , robi pomyselnu ciaru medzi královským palacom a bazilikou sv. Stefana, ak ho budete hladat na mape, tak to je ten co spaja baziliku s hradnym kopcom vzdusnou ciarou skoro priamo. Most ochranuju z kazdej strany dva levy, vraj nemaju jazyky.

Je jasne ze sa sem este vratim, a uz aj viem presne kedy, 19-20.12.2015 a potom 10.1.2016 , takze si pozriem to co som teraz nemala moznost, isto by som chcela vojst do chramu krala Matyasa kvoli vyzdobe a oltaru, do Kralovskeho palaca do narodneho muzea kvoli hrobkam sedmohradskych kniezat, do kniznice kvoli 7 milionom knih, do baziliky sv. Stefana do kaplnky kvoli jeho pravej ruke, do Parlamentu kvoli korunovacnym klenotom, Aquincum kvoli rimskym vykopavkam, a este kade tade po meste, je tam toho ovela viac, nez len na 3 dni behania.