Matyasov chram a Rybarska bašta

Matyas templom – Matyašov chrám a Rybarska basta.

Matyašov chrám sa moze pochvaliť až výstrednou krásou – jeho interiér je az do najmensieho kutika pestrofarebne vymalovany, mne sa teraz nepodarilo vidiet, ale isto tam pojdem nakuknut při najblizsej navsteve.
Historia dnesneho kostola siaha az do 13. storocia k osobe krála Belu IV. /1206-1270/, ten ho dal postavit ako farny kostol pre nemecke obyvatelstvo. Podla povesti stal na tomto mieste predtym mensi kostol, ktory v roku 1015 vybudoval kral Stefan / Istvan/, ten bol však v roku 1241 zniceny mongolskými najazdmi. Behom tureckej okupacie fungoval Matyasov chram ako mesita. Po vyhnani Turkov ho jezuiti znova prestavali podla katolického vzoru. Koncom 19 storocia bol kostol tak schatrany, ze ho dal architekt Frigyes Schulek / navrhol aj rybarsku bastu/ kompletneprebudovat v novogotickom style. Niektore časti kostola však zostali zachovane, najstarsia část sa nachadza pod Belovou vezou v severozapadnej casti hlavnej lode. Na tomto mieste zobrazuje kamenny reliéf pochadzajuci z roku 1260 dve postavy, ako spolocne citaju knihu. Po poslednej rozsiahlej renovacii, ktora trvala 7 rokov, ziari dom Pana od roku 2013 uz vo svojom starom lesku. Najvačšiemu namestiu na hradnom vrchu dominuje fasada chramovej stavby, na ktorej nam najprv padnu do oka farebne klukate vzory na streche vyzdobene výraznými kachličkami od umelca Zsolnaya. Pohlad nam pritiahne aj stihla kostolna veza s uzasnymi chrlicmi a filigránským kamennym vzorom. Meno dostal chram po kralovi Matyasovi Korvinovi, ktory dal postavit zvonicu, a aj sa tu 2x ozenil.
Ked tu bol korunovany Frantisek Jozef a Alzbeta / Sissi/ na krala a kralovnu Madarska v roku 1867, prvýkrát sa hrala na organe / ktore maju 7000 pistal/ Madarska korunovacna omsa Franza Liszta. Prilezitostne sa tu konaju organove koncerty.
V loretanskej kaplnke sa nachadza barokova socha Madony s dietatom. Najdeme tu aj male muzeum s cirkevnym umenim, tiez sa tu nachadza krypta, vpravo od hlavného oltára.
Před Matysovym chramom sa rozklada Rybarska basta, architektonicky skvost hradneho vrchu, posobi jako vystrihnuta z Disneyovky skor jako obranny komplex. Budapeststky architekt Frigyes Schulek postavil v rokoch 1899-1905 tuto novoromansku kombinaciu valov, vezi a bieleho schodista nie aby sluzila obrane, ale skor jako vyhliadkovu plosinu. Vezi je 7, jako bolo maďarských kmenov pocas vlády Arpada. A pohlad odtialto naozaj berie dych, my sme sem zabludili uplne ze nahodou vecer, kde bolo nasvietene a nikde nikoho, vidno z hradieb daleko do Pesti, na Dunaj aj na budapestske mosty. Svatostefansku baziliku odtialto nemozete prehliadnut, ale budova parlamentu trci vsetky ostatne vyhliadky do vrecka. Nazov Rybarska basta je odvodeny od rybarskeho cechu, ktory strazil tuto stavbu v středověku.

• 4627
• 0
• 124
• 0